Projekt Pralesy – Nový rozhovor s Ing. Dušanom Lukášikom, CSc.

0 917

V novembri a decembri v roku 2019 som sa rozprával s Ing. Dušanom Lukášikom, CSc. o lesoch, ekológii a súvisiacich problémoch spojených so správou lesa. Rozhovory, ktoré sme viedli sa týkali  niekoľkých odborných prác súhrnne nazvaných „Les ako odraz morálky spoločnosti“. Medzitým život plynul ďalej. Nedávno som však zachytil debatu na TA3, kde boli hosťami redaktora Bielika – Ing. Dušan Lukášik, CSc., minister životného prostredia pán Ján Budaj a pani Plasmann, riaditeľka WWF Slovensko. Témou bola asi najkrajšia časť slovenských lesov – Projekt Pralesy.  A tak som položil Dušanovi niekoľko otázok, aby nám priblížil diskutovanú problematiku. 

 

O čo teda ide Dušan?

Kto si pozrel diskusiu na TA3 v relácii pána Bielika, zistil, že sme debatovali na tému, ktorá sa podľa pána ministra Budaja týka najkrajších a najvzácnejších lesov Slovenska. Pán minister túto časť lesov rovno označil ako 76 perál lesa, či perlový náhrdelník. Po preštudovaní projektu pod názvom „Projekt ochrany Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska“ , môžem len súhlasiť s pánom ministrom, ba dovolím si povedať, že nejde len o perlový náhrdelník Slovenských lesov, ale väčšina z nich spĺňa dokonca kvalitu, ktorú bez váhania môžem označiť, ako kvalitu diamantov. Totiž väčšina obsahuje pramene kvalitnej vody, ktorou je Slovensko známe. Preto si myslím, že pán minister Budaj správnym spôsobom zdôraznil pre diváka hodnotu týchto zdrojov vody, hoci o nich nehovoril v priamej reči.

 

Čo je predmetom projektu?

Na prvý pohľad je to taký romantický projekt, podporený petíciou o 30 000 potvrdení emailovou komunikáciou. Proste entuziazmus ľudí, ktorí majú starosť o životné prostredie žiadajú, aby sa tieto lesné celky zachovali a dostali najvyšší stupeň ochrany. Takto sa javí projekt a takto sa javí aj snaha ľudí, čo podpísali petíciu.

Ale okamžite nastane problém, keď sa začítate do projektu. Zrazu zistíte, že tam nie sú uvedené hodnoty majetku s ktorým sa narába. Vy si viete predstaviť situáciu, že prídete do obchodu, chcete si kúpiť perly a obchodník Vám ich mávnutím ruky poskytne a ani Vám neoznámi, aká je cena? To bolo neuveriteľné zistenie. Potom som chcel vedieť, o akých pralesoch sa bavíme. Na rozlohe 6  456,573 ha lesa je ale uvedené, že sa jedná z 97% o ochranné lesy a vyznačenie pralesov v materiáli nenájdete. Pričom profesor Korpeľ v svojej špičkovej publikácii píše, citujem „za postačujúcu výmeru pre vývojovú samostatnosť a zaručenú trvalosť pralesa treba považovať výmeru nad 30 ha. Najvhodnejšia výmera pre vývoj s trvalosťou pralesa je 50Ha.“Už pri prvom študovaní materiálu vyrastal predo mnou jeden otáznik za druhým. V zásade som sa musel rozhodnúť. Postaviť sa negatívne a podrobiť projekt klasickej tvrdej kritike, alebo sa k problému postaviť konštruktívne a navrhnúť riešenie, ktoré posunie materiál a projekt do profesionálne akceptovateľnej roviny.

 

Ako Vás poznám, tuším aké bolo Vaše rozhodnutie, ale napriek tomu sa spýtam. Ako ste sa rozhodli?

Je to taká moja súčasť, že na verejnosti sa vyjadrujem zvyčajne vtedy, ak mám veci overené, to znamená najprv rozanalyzované, potom nastupuje jasné sformulovanie problému a po ňom skúšam rôzne varianty riešení, kým testy nepovedia, aké je skutočne optimálne riešenie. Samozrejme jednotlivé riešenia konzultujem s odborníkmi v obore alebo systémovými pracovníkmi aj mimo oboru. Je to preto, lebo keď prejdete na systémovú úroveň, tak živý organizmus je popísaný rovnakými systémovými nástrojmi a je jedno či je to človek, alebo akvárium s rybami alebo les – všetko sú to komplexné adaptívne systémy. Ale aby som to skrátil – skutočne som sa vybral cestou konštruktívnej kritiky.

 

Zaujalo ma, že svoje teoretické závery a riešenia podrobujete testom.

Je známe, že kým teóriu neoveríte v praxi, tak síce máte vedomosti získané prostriedkami  vedy základného výskumu, ale nemáte znalosti, ktoré je možné reprodukovať a spoľahnúť sa, že skutočne ich môžete použiť bez toho, aby ste nenarobil škody. Časť testov je možné vykonať v podobe myšlienkových experimentov, ktorými sa ale môžete jedine rozhodovať, prečo navrhnuté riešenie zavrhujete, t. j. poskytnú Vám negatívnu odpoveď a ďalej sa už s takýmto riešením nezaoberáte.  Ale prechod cez negatívne nastavené kritériá nestačí na to, aby ste mohli riešenie odsúhlasiť ako funkčné. Preto ja osobne triedim informácie na vedomosti, znalosti a informácie ktoré nemajú vzťah k riešenej problematiky, hoci samé o sebe môžu byť vedomosťami alebo znalosťami.  Jedným z kritérií je, že na riešenie používam výlučne informácie, ktoré sú overené praxou a rozsiahlo používané na trhu. Vtedy sa nemám ako pomýliť.

 

Mohli by ste priblížiť tento spôsob prístupu k  riešeniu?

Môžeme to priblížiť na histórii z fyziky. Na konci 19. storočia boli fyzici hrdí na to, že vo fyzike vyskúmali už všetko a ozývali sa hlasy, že predmet fyziky založenej na známom Newtonovom zákone sily sa vyčerpal. Napodiv prišiel Einstein, Bohr, Schrödinger a ďalší. A všetko bolo inak. Tak ako neviete odvodiť Newtonov zákon sily, ale môžete ho napísať a overiť, že je platný tak takú istú charakteristiku má aj Schrödingerova rovnica. Čo je ale zaujímavé, v limite prechádza Schrödingerova rovnica do Newtonovej. Všimnite si, aj zákon sily Newtona a aj Schrödingerova rovnica sú overené znalosti. Vzťah medzi nimi nie je taký, aby jedna znalosť rušila druhú, ale sa doplňujú a buď sú komplementárne alebo oblasť použitia je ohraničená napr. na makroskopické javy Newtonovej fyziky.  Dnes máte kopec snaživých mladých vedcov, ktorí sú schopní nekriticky tvrdiť, že výsledky nových vedeckých výskumov negujú staré pravdy. Vraj sú to dogmy. Jedným znakom dobrej modernej teórie a na nej postavenej analýzy je, že na jednej strane potvrdí znalosti získané generáciami vedcov a overené v praxi, ale a to by som zdôraznil, nové analytické nástroje a prístupy umožňujú detailnejšie pochopiť skúmaný jav či problematiku. Ale aj tu platí: je možné používať len analytické nástroje, ktoré majú charakter znalostí. Nuž a ja som použil nástroje fyziky, ktoré sa vyvinuli pre otvorené živé systémy, nazývané aj ako komplexné adaptívne systémy.

 

A čo Vám vyšlo?

V prvom rade musíte mať dostatočne naštudovanú problematiku. Kým pri prvých materiáloch som intenzívne spolupracoval s fantastickým vedcom Ing. Milanom Koreňom, CSc., kde sme vyčlenili rozhranie medzi biologickou a systémovou vrstvou, v prípade pralesov som mal extrémne šťastie, biologickú rovinu pralesa mi vysvetľoval emeritný lesník Ing. Stanislav Bystriansky, spolupracovník nestora slovenských pralesov Profesora Štefana Korpeľa. Stano je chodiaca encyklopédia znalostí, tvrdo overených praxou v rôznych funkciách správcu lesa. Ale svoju diplomovku robil práve u profesora Korpeľa následne aj nadstavbu. Pre mňa bolo zážitkom čítať, či skôr študovať dielo profesora Štefana Korpeľa pod názvom Pralesy Slovenska. Problém v lesníctve je ten, že pracujú so živým organizmom a ako biologický systém podlieha vývoju v súlade s princípmi chaosu. Okrem niektorých prác Milana Koreňa som vždy pri čítaní lesa narazil na relatívne nízku úroveň vyjadrených systémových väzieb, nehovoriac o vyjadrení rozhraní biologického systému a systémovej roviny. V prípade profesora Korpeľa som s pôžitkom čítal jeho druhú kapitolu. Akoby ovládal systémové nástroje lesa už v roku 1988, kedy publikáciu vydal. Ale tieto systémové nástroje  aplikované na les boli publikované až v roku 2014, dvadsaťšesť rokov po vydaní Pralesov Slovenska špičkovými svetovými vedcami, z ktorej som čerpal môj systémový prístup. Inými slovami, profesor Korpeľ priamo vyjadril systémové rozhranie medzi biologickým systémom a systémovou rovinou. Jeho definícia lesa priamo obsahu vyjadrenie vlastným slovníkom, kde les chápe ako komplexný adaptívny systém, spĺňajúci kritéria cielenej adaptácie voči zmenám vonkajšieho prostredia, ktoré paradoxne les sám vytvára. A tento nekončiaci dej najprv zmení prostredie a potom sa na prostredie adaptujú organizmy žijúce v lese. Profesor Korpeľ zadefinoval aj hierarchiu v lese a za najdôležitejší organizmus logicky označil strom. A nielen to. Výškou stromov  8 metrov povedal, že les vzniká až potom, keď je schopný produkovať ekologické služby lesa. Mnohé otázky, ktoré som nemal zodpovedané v predchádzajúcich štúdiách o lese mi práve poskytla publikácia profesora Korpeľa a intenzívne debaty so Stanom Bystrianskym. Vyjasnili sme si zároveň modely použité na identifikovanie základných problémov spojených s lesom a po vydaní interných správ TANAP z overených experimentálnych údajov Tichej a Kôprovej doliny za roky 2009 až 2012 sa potvrdil model šírenia lykožrúta v týchto dolinách. Aby som to skrátil – naše výpočty hovorili o tom, že v roku 2007 vyletel lykožrút z polomu v objeme, ktorý umožnil zničiť za rok minimálne taký počet stromov, ktoré sú na 150 ha lesa. Správa hovorí o 138 ha lesa zničeného v roku 2008, pričom nezahrňuje plochy patriace Urbáru Východná.  To nám umožnilo pochopiť aj trpkú skutočnosť, kde záznamy hovorili že za obeť exogénneho lykožrúta voči prírodnej rezervácii Nefcerka padlo aj 1500 m3 vzácnych límb, bežne sa dožívajúcich 600 rokov, v extréme 800 rokov.

 

Akú trpkú skutočnosť máte na mysli?

Predstavte si, že limby prežili vpád Turkov, kurucké vojny či dve svetové vojny, ale neprežili starostlivosť samozvaných ochrancov prírody, ktorí vyvolali prírodné sily a cielene poslali na lesy ohromné počty rojov lykožrútov, ktorým sa neboli schopné ubrániť ani najkomplexnejšie a najodolnejšie lesné komplexy v podobe pralesov. A tak vedeckí pracovníci z Národného lesníckeho centra vo Zvolene už v roku 2012 konštatovali, že zanikli predmety ochrany t. j. pralesy v siedmych rezerváciách ako je Fabova Hoľa, Nefcerova dolina, či Kotlov žľab, Pilské a ďalšie.  Pokiaľ je lykožrút vychovaný priamo v pralese, tak autoregulačné funkcie pralesa utlmia rozvoj lykožrúta a lykožrút plní funkciu lekára lesa a je vo funkcii dobra. Pokiaľ sa ale umelo vychovajú ohromné roje lykožrúta mimo prales a následne tieto roje lykožrúta naletia na prales, tak ani najkomplexnejší les so svojimi funkciami nie je schopný odolať tomuto deštruktívnemu procesu – funkcia lykožrúta sa zmení na predátora a zničí každý zdravý strom, ktorý nájde. Z lykožrúta sa stáva čisté zlo.

 

Ak sa vrátime k projektu pralesov, čo ste zistili?

Problém popri ocenení je aj ten, že nie sú vyznačené skutočné pralesy na príslušných plochách a teda nevieme určiť v akom stave sú autoregulačné funkcie lesa v danej oblasti. Navyše, ak sa v priestore nachádzajú len pralesné zvyšky, ktoré nespĺňajú kritérium minima 30 ha, celková kapacita autoregulačných funkcií je nízka a môže sa blížiť ku kapacite monokultúrnych lesov. Previesť les v takomto stave do stupňa ochrany 5 zo stupňa 2 bez transformácie trvajúcej 50 až 100 rokov je hotovou vraždou lesa – bez regulácie škodcov v takomto lese je len otázka krátkeho času, kedy sa škodcovia rozvinú do podoby, kde sa stanú predátorom a zničia les, tak ako sme to videli v Suchej doline spravovanej organizáciou VLK. Tento prístup na Šumave prezident Zeman označil rovno za zločin. Je  experimentálne potvrdené na siedmich PR a NPR, že predmet ochrany zaniká v dôsledku lykožrúta vychovaného mimo rezerváciu, v prípade Nefcerovej doliny v priebehu 5 rokov od vyletenia lykožrúta, čo potvrdili odborníci z NLC v správe z roku 2012.

V prípade lokalít pralesa podľa projektu, jediné čo nevieme presne určiť, kedy konkrétne k deštrukcii lesa dôjde, len máme istotu, že to bude v krátkom časovom horizonte z pohľadu dĺžky života lesa. Je to dôsledok neurčitosti spojenej s prírodnými procesmi.  Čo je nutné si však uvedomiť je, že v týchto lesoch sú zdroje pitnej vody, čo je vzácny produkt lesa. Preto dať do predmetu ochrany prírodné procesy bez ochrany organizmov, ktoré tieto prírodné procesy produkujú znamená, buď absolútnu neznalosť problematiky na úrovni prírodných zákonov lesa alebo je to cielená sabotáž. V prvom prípade sa môže jednať o nedbanlivostný trestný čin v štádiu pokusu, druhý prípad by už zahrňoval úmysel.  Môžete si vybrať. Podobne nevyznačiť jasne, kde sú pralesy v každej lokalite a akým spôsobom sa bude lokalita obhospodarovať znamená, že nie sú popísané dostatočne lokality lesa a teda  nie sú vedomosti o predmete, ktorý idem chrániť. Neviem nič o ekonomike a nevieme ani o tom, ako sa bude transformovať organizácia správy týchto lesných celkov od dnešnej po cieľovú – nejako sa to má urobiť?  Je možné vôbec chápať tento materiál ináč, ako materiál zanietených romantikov, ktorí sami seba vyhlasujú za ochranu prírody, čo je síce chvályhodné, ale predsa pod takýto materiál sa nemôže podpísať Štátna ochrana prírody. Že sú to amatéri z WWF Slovensko alebo OZ Prales sa dá chápať ako iniciatíva a vieme dobre, že spoločnosť potrebuje iniciatívnych ľudí. Ale predsa tieto iniciatívy v podobe zámerov musia spracovať profesionálne organizácie orgánov štátnej správy v súlade so znením zákonov, v ich prípade najmä v súlade s princípom profesionality a odbornej starostlivosti vyplývajúcej z článku 6. zákona 55/2017. Náš príspevok bol nahradiť amatérsky prístup Štátnej ochrany prírody v tomto partnerstve s WWF Slovensko a OZ Prales.

 

V relácii na TA3 hosťom redaktora Bielika okrem Vás a pána ministra, bola aj pani riaditeľka WWF Slovensko pani Plasmann. Aké stanovisko zaujala pani riaditeľka?

Ak si pozriete reláciu zo záznamu(kliknutím tu si reláciu môžete pozrieť), tak zistíte, že k jadru problematiky sa pani riaditeľka odmietla vyjadriť, skôr zostala v rovine romantickej iniciatívy, v čom som ju chápal. Nakoniec mal som na facebooku diskusiu so zakladateľom WWF Slovensko pánom Ladislavom Mikom. Musel som konštatovať, že prezentuje názory, ktoré priamo vedú k ekologickým katastrofám v lese, pričom si neuvedomoval rozsiahle ekologické a ekonomické škody, ktoré spoločnosť takýmto počínaním utrpí. Na jednej strane akceptuje, ak v hospodárskom lese lykožrút narobí škody, ale akonáhle preletí hranicu národného parku, tak škody sa vraj nedajú vyčísliť, lebo je to prírodný proces. Prax je ale iná, sú to práve ochranári, ktorí iniciujú cez trestné podania na OČTK, aby došlo k prešetreniu škôd a zjednaniu nápravy. Dovolil som si čestnému prezidentovi WWF Slovensko tvrdiť, že preletom cez hranicu národného parku, či rezervácie, lykožrút nevie zmeniť svoju biológiu a pokiaľ roj lykožrútov zničí zdravý strom, tak podľa znalca Simona spôsobí škodu na ekologických službách lesa približne 1000€ na jeden zdravý strom, bez ohľadu na to, či je alebo nie je v národnom parku.  Tieto naivné vnímania reality sú ale zásadným zdrojom škôd v TANAPe, NAPANTe ale aj v iných lokalitách. Až hysterické opakovanie folklóru v podobe bez zásahovej zóny nemalo a stále nemá oporu v zákone, aj keď sa prijal pod tlakom organizátorov petícií do praxe, podľa môjho názoru je v rozpore s platnou legislatívou. S pánom Ladislavom Mikom, ktorý v podstate určuje spôsob riadenia WWF Slovensko, mám zásadné odlišné odborné pohľady na problematiku ekológie a zvlášť ekologických systémov lesa, čo som mu povedal priamo v našich diskusiách, bez toho aby som používal slovník politikov, však nakoniec sme diskutovali na facebooku, ktorá si takýto slovník nevyžaduje.

 

Ak som to dobre pochopil, tak síce vítate iniciatívu občianskych združení a pokladáte ich za prospešnú vrátane petícií, ale zároveň kritizujete, zdá sa konštruktívnym spôsobom, vecnú stránku iniciatív. To znamená, že Vaše stanoviská neobsahujú len kritiku, ale zároveň poskytujú vyargumentovaný návrh, ako je potrebné problém riešiť. Dobre som to pochopil?

Pozrite sa. Na mojej Alma mater – Katedre Fyziky, by fyzik, ktorý len kritizuje riešenia iných, neprešiel ani len prvým ročníkom štúdia, ba rovno nezložil by prijímacie pohovory. Bez toho, aby pri riešení problému fyzik neponúkol riešenie, či už na úrovni základného výskumu v podobe vedomostí alebo v prípade aplikovaného výskumu a vývoja v podobe znalostí, nik by sa s ním vážne nebavil. V našich kruhoch sa vynakladá ohromné úsilie pri výskume a často vysoko kladne sa hodnotia aj tie závery výskumu, ktoré skonštatujú, že  navrhovaný spôsob riešenia je nefunkčný. Proste tadiaľto cesta nevedie. Pokiaľ bol skutočne realizovaný poctivý výskum. Nie je jednoduché zistiť, ktoré pracovné hypotézy vedú k reálnym riešeniam. Však dnes už potrebujete preveriť štatisticky 300 rôznych vedomostí, zistených v procese základného vedeckého výskumu, kým sa štatisticky jedna z nich pretvorí cez kritériá aplikovaného vývoja a výskumu na znalosť overená v praxi v podobe produktu. Nuž ale v korupčnej spoločnosti je prakticky nemožné obhájiť, že ste spravil poctivý výskum s negatívnym výsledkom – okamžite ste pod paľbou kritiky tých, čo neuspeli v snahe získať grant. A tak často vedec ohne vedu ba dokonca športom je zamieňať vedomosť za znalosť – bežný človek to nemá ako odlíšiť, navonok je vedomosť od znalosti temer nerozoznateľná, pretože forma vyjadrenia je tá istá, je to slovník vedca.

Zvykol som si, že sa vyjadrujem k problematike, len ak ju mám dostatočne hlboko naštudovanú a podľa povahy veci, buď ponúknem svoje riešenie alebo poukážem na známe riešenie overené trhom. To je aj prístup k problematike lesa či pralesa. Vecne poukážem na problém a vysvetlím svoj postoj a ak je priestor, tak popíšem riešenie, ktoré ponúkam.

 

V dnešnej dobe kritiky takýto prístup na verejnosti nie je až taký častý. Zvlášť v rovine politiky zaznieva z každej politickej strany kritika , kritika a kritika až sa občania pýtajú …. a kto nám ponúkne riešenie?

Ak ste si všimol v diskusii na TA3 som diskutoval vo vecnej rovine jadra problému. Kým pani Plasmann debatovala v romantickom duchu o pralesoch, pána ministra skôr zaujímalo, prečo sme zvolili tak emotívny názov petície MOR HO!   Je to samozrejme na dlhšiu diskusiu, ale jadrom problému v súčasnosti je jav, ktorý Milgram zistil pri analýze, ktorú nazval podriadený autorite a predstavoval základný nástroj fašizmu. Kým v minulosti ciele fašizmu, t.j. vziať ľuďom majetok, či už na individuálnej báze alebo na základe obsadenia štátu vojskami, sa realizovali cez fyzický boj, v súčasnosti tie isté ciele, t.j. arizácia majetku sa deje s využitím informácií a prijímaním protispoločenských zákonov.  Nakoniec vyjadril to bývalý predseda NR SR pán Andrej Danko jasne, parafrázujem: „V NR SR prijímame zákony, ktorými trestáme nevinných!“ . V odbornej literatúre Goldberg tento jav nazval liberálny fašizmus. Nuž a po analýze postupov spojených s organizáciou „My sme les“, ktorá rozsiahlo využíva nástroje liberálneho fašizmu sme povedali, že sa musíme v petícii jasne hodnotovo vymedziť voči praktikám liberálneho fašizmu, ak máme uspieť a nezaniknúť v mori petícií organizovaných s predmetom ochrany životného prostredia alebo ekológie. Je to cesta ťažšia ale o to poctivejšia. Preto jeden z cieľov petície je pripomenúť občanovi cez názov MOR HO!, že aj naši otcovia a starí otcovia  sa vzbúrili voči praktikám fašizmu počas Povstania a že naša petícia je zároveň vzburou proti praktikám liberálneho fašizmu a popri riešení problému je nositeľom hodnôt demokracie.  Myslím si, že sa mi to podarilo v diskusii a potom v následnom liste ministrovi Budajovi jasne vysvetliť, že sa nemusí obávať o svoj život a ani o život kohokoľvek a pokiaľ bude vykonávať svoju funkciu tak, ako sľúbil verejnosti, že ide vyriešiť možnú korupciu na ministerstve, tak petícia len podporí jeho misiu ministra. Ak má petícia potenciu vraždiť, tak len v rovine politickej kariéry a to len tých politikov, ktorí sa správajú korupčne.

Minister životného prostredia SR Ján Budaj, foto: zdroj SITA

Áno tak nejako sa dá chápať Vaša diskusia s ministrom Budajom.  V súčasnosti zarezonovala kauza projektu za 390 000 € na MŽP, ktorú verejnosť vníma svojim obsahom ako korupciu. Aký je Váš postoj k tejto kauze?

V prvom rade musím zdôrazniť, že som sa verejne na FB vyjadril jasne: osobne neverím, že pán minister mal akúkoľvek vedomosť o charaktere tohto projektu a už vonkoncom nemožno vnímať jeho osobnú angažovanosť pri jej realizácii. Na druhej strane je za rezort zodpovedný. Myslím si, že nik by nechcel mať na krku problémy spojené s rezortom MŽP. Ale zas podpísať projekt za 390 000 €, ktorého výstupom majú byť povedačky a marketing je skutočne odvaha tých, čo sa pokúsili o tento tunel verejných zdrojov. Základná mantra amatérskych ochranárov v podobe: „Človek prírode nerozumie a preto nesmie robiť nič !“, vystihuje hodnotový rámec vedení týchto občianskych združení. Z ich výstupov je ale jasné, že hovoria pravdu – nerozumejú prírode, nakoniec stačí sa pozrieť na spúšť, čo po sebe v Tichej a Kôprovej doline zanechali hrdinovia z Greenpeace a VLK organizovaných pánom Smatanom, dnešným štátnym tajomníkom ministerstva. Aj preto som ho vyzval v roku 2020, aby zvážil svoje činy a minimálne v rovine politickej prijal zodpovednosť za blokádu v apríli 2007 v Tichej doline a rezignoval zo svojej funkcie.  Je len potvrdením jeho zvláštneho hodnotového systému, že nielen že z funkcie nerezignoval, ale nemal ani len snahu obhájiť svoje konanie vedúce k rozsiahlemu poškodeniu ekologických systémov lesa nielen v Tichej a Kôprovej doline, ale aj v Západných Tatrách.

Čo je možné konštatovať je, že súčasná kauza v rozsahu 390 000€ len hovorí o tom, že celé ministerstvo je zasiahnuté hlboko v korupčných praktikách o ktorých môžete síce len tušiť, ale fakty zvyčajne vyplávajú až príliš neskoro na to, aby pán minister mohol zasiahnuť v prevencii.

Vezmite si príklad dravé šelmy. Projekt za desať miliónov eur a dodnes nie je jasné, koľko tých medveďov vlastne je, koľko je vlkov, ako vyzerá populačný model a ako vyzerá regulácia tak, aby sa dosiahol cieľ, zdravá populácia dravcov pri minimalizácii ekonomických a ekologických škôd, nehovoriac o ohrození občana na zdraví a živote. Pre mňa je záhadou, že prokurátor už dávno nekonal v prípade medveďa ex offo, však ťažké ublíženie na zdraví medveďom je zdokumentované a je jasné, že sa jedná o zanedbanie povinnosti pri výkone funkcie. Tie nekonečné diskusie o vlku majú často v argumentáciách až komický charakter. Podobne diskusia o počte medveďov priniesla fantastický výsledok, máme ich vraj niečo nad dve tisíc, ale môže ich byť až 8 000 kusov! Nuž vyberte si. Ale je fakt, že medvede sa potulujú po Liptovskom Hrádku, Snine či Ružomberku, Starom Smokovci,  nehovoriac že sú temer v každej obci v kontakte s lesom a sťahujú sa už aj mimo svoj biotop smerom k Bratislave do Malých Karpát. Dnes je už vidno množstvo stôp po medveďoch v snehu, čo nikdy nebývalo. Proste medvede nespia. Problémom nie len miernejšia zima, ale biológovia hovoria, že to môže byť aj hlad. Proste medvede sú premnožené. Tie infantilné riešenia v podobe paintbalových pušiek na plašenie medveďa v intravilánoch obcí môže stáť raz niekoho život. Paradoxne najohrozenejším je samotný člen zásahového teamu.

Ale odborná verejnosť sa pýta: načo boli minuté tie ohromné prostriedky? Skutočne na hračky a zábavu pre dospelých?  Však dravé šelmy spolu s dravými vtákmi likvidujú populáciu vzácnych  hlucháňov. A tak tu nastupuje znova teória z ríše divov, vraj populácia hlucháňa sa znižuje kvôli sanačnej či náhodnej ťažbe a tak ju z titulu moci zakážeme. Výsledok – ďalšie rozmnoženie lykožrúta a ničenie zdravých lesov. To je jediný výsledok usmernenie pani generálnej riaditeľky Ing. Kataríny Butkovskej. Premietnutie tohto usmernenia orgánmi štátnej správy spôsobilo ďalšiu ekologickú katastrofu. Nakoniec pani Butkovská svoj zámer netajila a v diskusii s pani Plasmann u redaktora Bieleka  na jar 2020  jasne deklarovala, že jej cieľom je podporiť stanovisko WWF Slovensko komunikované pani Plasmann a zastaviť prioritne náhodnú ťažbu. Až som mal z relácie  dojem, že pani Butkovská je riadená z WWF Slovensko.

 

Pokiaľ si dobre pamätám, Vy ste komunikoval s pani generálnou riaditeľkou Butkovskou. Čo ste vyriešil?

V súvislosti s novelou zákona o ochrane prírody v roku 2019 som po prvom čítaní v NR SR vyzval predsedu vlády Petra Pellegriniho, aby novelu zákona stiahol z rokovania a zároveň, aby na vláde inicioval proces spojený s vyšetrením rozsiahlych škôd na ekologických systémoch lesa. Na vybavenie moju žiadosť postúpil na MŽP a vyrozumenie som dostal od pani Butkovskej. V svojej odpovedi som jej vysvetlil, že očakávam odborne a s princípom profesionality spracované stanovisko a hlavne dva kroky, spracovanie materiálov na jednanie vo vláde a zároveň iniciovanie procesov na prokuratúre. Medzitým podal demisiu minister ŽP Solymos a ministrom sa stal pán Pellegriny až do konca volebného obdobia. Keďže sa nič neudialo, tak som 5. decembra podal podnet na prokuratúru osobne ako občan. Kvalita listov pani Butkovskej vystihuje stav v akom sa nachádzala ochrana prírody. Sú to len také povedačky bez reálneho riešenia nastoleného problému. Nakoniec, ak môže pán Lukáč prezentovať verejne v diskusiách také hlúposti, podľa ktorých je vlk inteligentnejší ako človek a uvádza argumenty z ríše divov a to je partner na debaty s úradníkmi ministerstva, tak to si myslím že je úplná odborná a spoločenská katastrofa.

 

Vráťme sa však k projektu Pralesy. Ako by ste zhodnotil pripomienkové konanie?

V prvom rade by som zdôraznil, že ako spracovatelia pripomienok sme ich ponúkli na zváženie dotknutým subjektom, ktoré vstúpili do pripomienkového konania a vydali sme dokument, kde sme vecne s kolegom rozobrali problematiku a zosumarizovali  ju do desať zásadných pripomienok. Preto ma prekvapilo, keď som dostal vyrozumenie z OÚ Žilina, ako by naša organizácia bola účastníkom konania, hoci sme sa do konania neprihlásili.

Na druhej strane ma zarazil nasledovný fakt. Z desiatich pripomienok deväť neakceptovali a desiatu čiastočne. Je to samozrejme otázka úradníka, ako vecne naloží s dokumentom, musí si ale dať pozor, aby plnil princíp článku 6 zákona 55/2017, t.j. profesionality. Keď som ale čítal záver, že naša organizácia de facto súhlasí s projektom, nevedel som v prvom momente, či sa mám smiať alebo si len pomyslieť svoje. Princíp profesionality hovorí, že musíte použiť bežnú logiku, logiku, ktorú učia deti cez počty už od druhej triedy ľudovej. V tomto prípade bola použitá presne opačná logika, to znamená, že zásadné pripomienky neprijmeme, ale Vaše stanovisko prehlásime za súhlas s projektom. Nuž môžete tento typ logiky nazvať ako chcete, ľudovo povedané je to logika idiota. Divím sa úradníkom, že robia ministerstvu medvediu službu. Naša organizácia sa nenechá zatiahnuť do týchto infantilných hier a nebudeme legitimizovať stanovisko OÚ Žilina. Maximálne slušne upozorním pána vedúceho odboru, že má v administratíve chybu a teda budem od neho očakávať list, v ktorom uzná svoju chybu a stiahne svoje vyjadrenie voči našej organizácii ako irelevantné. Je to humor a zároveň tragédia, ako sa narába s perlovým náhrdelníkom našich lesov, či skôr s jeho diamantmi. Na druhej strane sme jasne deklarovali, že vstúpime do medzirezortného konania, ak vôbec bude. Však tento postup je sám o sebe škandálom spojeným s majetkom v hodnote 2 miliárd € a možno viac. Racionálne uvažujúci politik vydá pokyn na stiahnutie takéhoto materiálu. No a to je problém pána ministra Budaja – borí sa s kompetenciou podriadených a zároveň už mu pridali aj problémy, ktoré sú v podozrení s rozsiahlou korupciou. Pánu ministrovi niet čo závidieť, skôr ho treba podporiť v jeho snahách o riešenie korupcie v rezorte. Aj preto je naše stanovisko v podobe konštruktívnej kritiky- popri poukázaní na problémy, navrhujeme primerané riešenia, ktoré umožňujú posunúť projekt do akceptovateľnej odbornej roviny.

Pokiaľ ich ale jeho podriadení neakceptujú, tak žiaľ, bude musieť zniesť kritiku a zároveň si robiť poriadky v rezorte.

Dušan, ďakujem za rozhovor…

S Ing. Dušanom Lukášikom, CSc. sa rozprával Roman Kvalténi

 

Leave A Reply

Your email address will not be published.

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte.

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť